Prvý zápis zo dňa 10.9.2021

od autora: | 11 septembra, 2021

T. je chorý, má soplíky a teplotu. Urobili sme mu včera večer test na covid, bol negatívny, čo je pri antigénovom teste asi tak významná informácia, ako keď si povieme, že táto polievka je veľmi horúca. Ale dobre. Množstvo prípadov rastie, už je to cez 500 nových za deň, v T. škôlke zatvorili dve triedy. U P. je to zatiaľ pokojné, také ticho pred búrkou. Včera som bol na P. rodičovskom združení, traja chlapi a 23 žien. Keď som vystupoval z auta, tak predo mnou jedna pani nacúvala do už zaparkovaného iného auta, obrovská rana to bola, zjavne jej to bolo trápne, že ju vidím, ak by som tam nebol, určite by ušla, ale takto tam sedela a potom vystúpila. Pozrel som, nič sa nestalo, povedal som jej to, že podľa mňa sa nič nestalo a ona veľmi odhodlane ušla preč.

Na rodičovskom zaznelo veľa dôležitých informácií, za zmienku stoja dve. V novom ročníku majú v triede taký ten vchodový telefón, takže teraz už môžem P. vypýtať bez toho, aby som musel ťukať na okienko, hoci to vlaňajšie ťukanie malo svoje čaro, najmä tie komentáre detí, keď ma videli a raz povedali: “P., prišiel po teba dedko!”. A pokúsil som sa presvedčiť spolu so mnou združených rodičov našich v jednej triede osudom spojených detí, že by bolo dobre, ak by sme sa dohodli na jednom dni, kedy by sme deti testovali, prípadne dvoch dňoch v týždni, že to radia odborníci, ale moja iniciatíva sa nestretla so žiadnym porozumením. Tak budeme testovať, keď sa na nám zachce.

Ozval sa M., že v najbližších dňoch príde nákladné auto z IKEI a prinesie do našej garáže veľkú časť IKEA krabíc, z ktorých do mesiaca vznikne nová kuchyňa v novom byte, ktorý dostali vo Viedni. M. tam začal pracovať, spolu s A. vybavili 90 m2 nový byt dvesto metrov od metra, malá G. už má škôlku, to je už skoro ako za socializmu, keď sme v 1989 dostali družstevný byt, mladomanželskú pôžičku a trochu neskôr škôlku. Družstevné bývanie vo Viedni funguje, u nás z neho zostala spomienka. Ktorú zvláštnym spôsobom obroďujú menovci našich pradávnych národných buditeľov a obroditeľov, pánov Kollára a Hollého. So Z. som nebol od ich ostatnej návštevy u nás, keď sa zastavili minulý víkend pri bicyklovej ceste do Svätého Juru, zobrali to tadiaľto, okolo letiska a bola to celkom sranda, ako je to vždy, keď sa stretne P., T., Z. a jej P..

Včera sme celý deň debatovali o tom, ako ďalej s pražským projektom. Myslím, že sme prišli na riešenie, ktoré by mohlo firme výrazne pomôcť.

Stihli sme nahrať siedme Fraktály. S hosťom Jurajom Havlíkom. Myslím, že sme už pri Fraktáloch naozaj našli zhodu medzi formou a obsahom, trvalo to pár podcastov, ale už si trúfam povedať, že to je dobré. Skúsime ešte profesionálneho zvukára a kameramana, ktorý by mohol celú produkciu posunúť o dva tri levely ďalej. A Juraj K. sľubuje, že našiel človeka, ktorý nám pomôže s marketingom a mixovaním využitia sociálnych sietí. Uvidíme, čo to spraví s publikom.

Nemôžem sa na seba ináč pozerať na tých videách, čo zatiaľ máme nahrané a sú dostupné na Youtube. Z profilu vyzerám otrasne, musím sebakriticky konštatovať a bol by som najradšej, ak by sa von dostali len zvukové záznamy – pravé podcasty. Ale Juraj K. stále tvrdí, že youtube je nenahraditeľný, že bez neho prídeme o veľkú časť publika, tak dobre. Skúsim to ešte vydržať, možno, keď ten nový zvukár urobí aj obrazový záznam, na viac kamier, tak to bude lepšie.

Objednal som rezervné dojazdové koleso na naše nové auto, ktoré sme predsa len kúpili ako druhé auto v rodine, hoci sme si dokázali, že vieme bez neho žiť v časoch corony. Corona v lete zase odišla do ilegality, zdalo sa, že sa všetko, vrátane škôl a škôlok rozbehne a ja som v polke augusta nevydržal psychický tlak, veď ako to preboha zvládneme, bez auta, jedno dieťa do škôlky, druhé do školy, obaja už budeme pracovať a kúpil som ho. Bez dojazdového kolesa, ktoré v pondelok alebo utorok príde.

Ešte jeden kuriér príde budúci týždeň a privezie opravenú nadrozmernú harmonikovú sieťku proti komárom a inému lietajúcemu hmyzu, ktorú sme dokázali za dve sezóny používania na prechode medzi vnútornými priestormi domu a terasou natoľko zdevastovať, že prestala plniť účel, na ktorý bola vyrobená. Opravár ma odhováral, aby som ju neposielal do maďarskej fabriky niekde pri Budapešti, že to nemusí dopadnúť dobre a lepšie by bolo kúpiť novú sieťku, za 500 euro, lebo tá už bude určite odolná voči detským kopancom a nárazom, s ktorých zachytávaním jej konštruktéri nepočítali. Nedal som na plané reči a výsledok sa dostavil v podobe oznámenia, že kuriér už ide.

Príde pápež, čo samozrejme registrujem, veď prečo nie. Keď bol na Slovensku naposledy Karol Wojtyla, tak som počúval zvuky prichádzajúce na náš kopec nad Radvaňou z námestia SNP v Banskej Bystrici, kde slúžil omšu. Nič som nerozumel, čo mi vôbec nevadilo, pričom som si uvedomoval, že tam, pár kilometrov odo mňa sa deje niečo veľmi veľké a dôležité, keď to tak počuť. Možno, ak by som teraz išiel do nového víkendového domu Juraja L., ktorý postavili niekde pri Šaštíne, tak by som počul aj Františka. Ozaj Jurajovi L. zmizli všetky doklady.To ho dnes asi riadne zamestnáva, preto ho nebudem otravovať s hlúpou prosbou počúvať u neho na pozemku zvuky stretnutia s papežom. Jasné, že nie.

Ozaj, vládu s ústavnou väčšinou dokázal pán Orbán využiť veľmi efektívne, uvedomil si, že sa taká chvíľa už nemusí opakovať, aby si mohol urobiť, čo chce a preto urobil všetko preto, aby sa opakovala a nie len to. Aby sa opakovala tak, aby sa on do smrti nemusel báť. Lebo sa nerád bojí, ako každý, kto vie, že nerobí len dobro. Napadlo ma, že prečo naša súčasná ústavná väčšina nerobí teraz všetko preto, aby sa u nás navždy zabetónovalo dobro? Lebo ak sa náhodou niekedy vyvolí z národa iná ústavná väčšina, tak čo potom? Budeme niekde v ilegalite spomínať, že “raz tu bola ústavná väčšina, ktorá mohla, bože, čo tá mohla všetko urobiť, keby …”.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *