Pavol Boroš

Knihy, názory, postrehy, komentáre

Vysvetľujem susedovi, že je na vine, že som nemal kam odhodiť šupku od banánu.

 

“Ja sa nezaujímam o politiku” – povedal sused a tváril sa pritom múdrejšie, ako obyčajne.

“Prečo?” opýtal som ho napriek tomu,, že som tušil, čo mi povie. Ale chcel som sa rozprávať, lebo ak by odišiel, tak by som osamel na slnkom presvietenom dvore.

“Lebo ma to neuživí! Či bude prezident Robko alebo Andrejko, čo ja z toho budem mať? Prezident, vláda, parlament, títo všetci sú tak ďaleko od môjho života, že ďalej ani hádam nemôžu byť!”

Na tento rozhovor som si spomenul ostatnú nedeľu poobede počas prechádzky okolo nemenovaného bratislavského jazera, keď som chcel odhodiť banánovú šupku do jedného z množstva smetných košov lemujúcich okružný chodník. Nie všetky koše vyzerali tak, ako ten na obrázku, ale všetky do jedného boli slušne povedané preplnené.

Milý sused. Skús ma chvíľu sledovať, čo ti teraz napíšem.

2014-03-30 14.31.11

Predstav si, že mesto pred časom obstaralo firmu, ktorá je zodpovedná za odvoz smetí z jeho verejných priestorov.

“Mesto” = kontrétni ľudia, ktorí majú právomoc vybrať a zazmluvniť takúto firmu.

S veľkou pravdepodobnosťou bola vybraná firma, ktorá “mala byť vybraná”, na čom by z môjho dnešného pohľadu nebolo nič zlé, ak by tie zahumusené koše boli prázdne!

To, že boli plné dokazuje, že niekde je problém!

Firma si zjavne neplní svoje povinnosti, keď si dovolí nechať na tak frekventovanom mieste počas víkendu koše plné smetí. Neplní si ich preto, lebo jej z toho dôvodu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ak by jej za takéto zanedbanie svojich povinností hrozili sankcie, tak by si dala sakramenský pozor. Ale zjavne jej nehrozia.

Prečo? Lebo sankcie v zmluve buď nie sú alebo sú veľmi vágne, čiže patria do kategórie “nevymožiteľné”.Pýtaš sa sused môj, že prečo?

Nuž preto, lebo vyhral ten, čo mal vyhrať a tí, čo zariadili, aby vyhral ten, čo mal vyhrať, zariadili aj to, aby s plnením zmluvy neboli žiadne problémy.

Ak sa teraz opýtaš prečo, tak si už budem myslieť, milý sused, že si robíš zo mňa dobrý deň.

Ale môžeš sa spýtať, že ako je možné, že mohli vybrať bez problémov toho, čo mal vyhrať a ešte mu aj schváliť takú zmluvu, na základe ktorej mohol bez problémov nechať dnes poobede zasraté smetné koše v inak príjemnom prostredí mestského jazera? Jednoduchá odpoveď. Lebo im to umožňujú zákony a my, sused môj.

Zákony sú naformulované a schválené tak, aby sa niečo také mohlo stať. Že prečo?

No lebo ich tak naformulovali a schválili poslanci nášho parlamentu. Zákon o verejnom obstarávaní je sused môj, aj po jeho neviem koľkej novelizácii, stále prekabátiteľný ľuďmi, ktorí ho chcú nejako odrbať a tých je naozaj veľmi veľa.

Čuduješ sa, že ako je to možné, v čase modernej techniky, internetu a čo ja viem ešte čoho?

Tak je to možné, že z 5 miliónov ľudí, čo tu žijeme, sa o to, že existuje zákon, ktorý sa dá tak obísť, že je možné vybrať firmu, ktorá si bez problémov dovolí nevyčistiť smetné koše v okolí jedného z najnavštevovanejších bratislavsakých jazier, naozaj zaujíma možno 20.000! Najmenej 4.980.000 je to jedno, lebo podobne ako ty sused môj, ale aj ja , sa o politiku nezaujímame, lebo máme dosť svojich starostí.
Pýtaš sa, že čo by si mal teda robiť?

Nie len ty, sused, ale aj ja, by sme sa mali okrem hlúpostí na domových schôdzach rozprávať aj o tom, že ako budeme kontrolovať náš Mestský úrad.

Stačí, aby sme sa dali dokopy toľkí, že budeme schopní sa striedať v monitorovaní rozhodnutí, správania a konania starostu, jeho podriadených, poslancov, atď. Podľa mňa stačí aj 50 ľudí! Striedali by sme sa v sledovaní oznámení, čítaní verejne dostupných zápisov a všetkých listín, ktoré vydáva Mesto. Občania majú dokonca právo sedieť na zastupiteľstvách, tak by sme tam sedeli a počúvali.
A v prípade potreby, by sme vždy reagovali.

Ver mi sused môj, ničoho sa všetci tí naši “páni” neboja viac, ako nás!

Neverím, že ak by nejaký úradník v Meste vedel, že mu dýcha na chrbát niekoľko záujmových združení občanov, ktorí sa budú pýtať napríklad aj na to, ako je možné, že v nedeľu poobede sú nevynesené koše v okolí jazera, že by si dovolil druhý krát podpísať zmluvu s firmou len preto, že je tá vyvolená!

Aj keď teraz by to mal naozaj ťažké. Predstav si sused, ako ide za majiteľom firmy, s ktorým je jedna ruka a hovorí mu, že si musí začať plniť povinnosti, lebo mu nejakí debili dýchajú na chrbát a nevie sa ich zbaviť. Až mi ho je ľúto, čo všetko bude zažívať!

Viem, čo mi na toto všetko, ak to vôbec dočítaš do konca, sused môj povieš. Ty sa nezaujímaš o politiku a nemáš na takéto veci čas, lebo ty musíš živiť rodinu a nikto ti nič nedá zadarmo.

Presne tak, sused môj sa potom stane, že z našej viny, kedže na to všetko serieme, pár vyvolených dostáva veľa zadarmo.

A všade okolo nás je len svinstvo a humus.

Nie len v smetných košoch pri jazere.

 

Tags:

About

View all posts by

One Response

  1. Smetiaky nedali susedovi pokoj a dnes sme zase dali reč! | Pavol Boroš says

    […] viem, že ja som ten sused, o ktorom si včera napísal blog!” povedal mi položartom – polovážne sused, keď ma dnes poobede stretol na […]