Pár hodín pred obsadením Prešporka

Tento príspevok voľne nadväzuje na Vianoce vo Wilsonovom a meste a celkovo patrí do série príspevkov, ktoré súvisia s dobou, kedy sa odohráva román Tri brehy Dunaja. Viac o vzniku a zmysle série sa dozviete tu.

Tesne pred koncom roku 1918 žilo v Prešporku viac ako 70000 ľudí, približne po 40% bolo Maďarov a Nemcov, 15% bolo Slovákov. (viac tu). Zloženie obyvateľstva predurčovalo celkovú atmosféru, ktorá v ňom vládla.Čs_legionáři_z_Itálie_obsadili_most_v_Bratislavě_květen_1919

Nemci dokázali vďaka blízkosti Viedne odolať po rakúsko – uhorskom vyrovnaní veľkému náporu Maďarov, ktorí sa pokúsili  nemecký Pressburg pomaďarčiť, aby nebolo možné spochybňovať jeho začlenenie do Uhorska. Od roku 1867 robili Maďari v meste presne to isté, čo neskôr, po roku 1918, Slováci a Česi. Všemožne sa snažili zvýšiť podiel “svojich” na celkovom počte obyvateľov mesta! Nemeckí obyvatelia Pressburgu na konci decembra 1918 pochopili, že sa mesto určite nestane súčasťou novovzniknutého Rakúska. Postoj väčšiny z nich voči tomu, aby sa Pressburg stal súčasťou Československa nebol tak radikálne zamietavý, ako v prípade Maďarov. Napriek tomu odmietali Československo a toto svoje presvedčenie verejne prejavovali počas celého novembra a decembra.

Maďari v Prešporku, ale hlavne v Budapešti robili jednu chybu za druhou. Každá ich viac a viac približovala k Trianonu a k definitívnemu koncu “Veľkého Maďarska”. Na mierových rokovaniach v Paríži nechceli reálne zvažovať kompromisné návrhy, ktoré im predkladali víťazné mocnosti a tvrdohlavo trvali na tom, že Slováci musia zostať súčasťou Maďarska. Napriek tomu, že už dávno padlo rozhodnutie o vzniku Československa. Svojou neústupčivosťou nakoniec prinútili mocnosti prijať český návrh na určenie južnej hranice Československa, ktorý uprednostnil vojenské požiadavky mladého štátu oproti etnickým požiadavkám Maďarska. Tak sa stalo, že aj na také mesto, ako Prešporok, si nový štát mohol robiť oprávnené, mocnosťami odobrené nároky. Napriek tomu sa Maďari pripravovali tesne pred koncom roku na obranu mesta, chceli zabrániť jeho obsadeniu a získať tým čas na ďalšie rokovania a prípadnú zmenu názoru mocností.

Slováci boli pasívni a čakali, ako to celé dopadne. Nie len v Prešporku, ale na celom Slovensku. Neistota z ďalšieho vývoja, obavy z toho, že sa nakoniec všetko vráti do starých “uhorských” koľají a odnárodnená veľká časť inteligencie, ktorá otvorene preferovala pokračovanie starých poriadkov. Toto všetko negatívne vplývalo na správanie Slovákov v tej dobe. Ale už vtedy sa objavil “jav” nezvyčajný úkaz, ktorý sa neskôr zopakoval ešte niekoľko krát v dejinách Slovákov! Našlo sa pár desiatok, možno stoviek odvážnych ľudí, ktorí sa nebáli prejaviť svoj názor a vykonali “špinavú robotu” za tých ostatných, ktorí by aj chceli zmenu, ale tak, aby sa oni nemuseli do ničoho miešať a nedajbože mať potom opletačky. Títo ľudia zakladali na obsadených územiach národné výbory a zastupovali záujmy nového štátu na československom území a to napriek tomu, že nič nebolo v tej chvíli isté.  Pár hodín pred koncom roku sa na rovnakú úlohu spolu so svojimi spolupracovníkmi pripravoval modranský evanjelický farár Samuel Zocha, budúci prvý slovenský župan v Prešporku.

125d95e185_55053717_o2

Česi boli v tom čase pár desiatok kilometrov severne od Prešporku. Niekoľko tisíc legionárov sa pripravovalo na jednu z najdôležitejších operácií po svojom príchode do Československa. Obsadenie Prešporku. Získanie tohto mesta sa stalo v tej chvíli, na priamy rozkaz prezidenta Masaryka, najväčšou prioritou pre nový štát. Československo potrebovalo Prešporok, na slovenské pomery veľké mesto, s Dunajom, vodnou cestou. Od svojich krajanov, ktorí na Slovensku operovali už dlhšie počúvali divné reči o zvláštnom správaní slovenského obyvateľstva, ktoré akoby sa bálo naplno prejaviť a podporiť nový štát. Nehovoriac o problémoch, ktoré sprevádzali nábor vojakov do československej armády. Nerozumeli tomu, nevedeli si to vysvetliť. Ale veľmi, naozaj veľmi chceli čím skôr ukončiť všetky boje na československom území a vrátiť sa konečne domov.

Tags:

About

View all posts by