‘Tri Brehy Dunaja’

Recenzia od Jozefa Kurica – blog SME

  Prvá svetová vojna úplne pochovala staré feudálne a politické poriadky takmer v celej Európe, pričom asi najmarkantnejšie a najvýraznejšie zmeny zasiahli strednú a východnú Európu. Nielenže v Európe zanikli štyri veľké monarchie, nový povojnový poriadok priniesol aj nové celospoločenské procesy v rôznych oblastiach a zároveň aj vznik úplne nových štátov. Práve tieto udalosti tvoria kostru literárnej prvotiny Pavla Boroša s názvom Tri brehy Dunaja. Čítajte viac: http://jozefkuric.blog.sme.sk/c/348605/Trojjazycny-breh-Dunaja.html#ixzz2tvpgX0PS  

Rozhovor pre MY Banská Bystrica s p. Annou Gudzovou

  “Tiež by ma zaujímalo, kedy ste si „zmysleli“, že napíšete román, čo vás k tomu podnietilo…” Pred desiatimi a ešte viacerými rokmi som si naozaj nemyslel, že raz napíšem knihu. Naplno som sa realizoval vo svojej práci. Byť manažérskym poradcom je motivujúca práca, človek stretáva množstvo zaujímavých ľudí, spoznáva stále nové a nové situácie. V tej dobe som sa viac ako literatúre venoval hudbe, aj keď som nikdy neprestal čítať. Spomínam si na jeden večerný návrat z Bratislavy do Banskej Bystrice, niekedy okolo roku 2005 a na rozhlasový fíčer o tom, ako sa Bratislava stala súčasťou Československa. Bol som veľmi prekvapený, ako málo o tej dobe viem, hoci som si myslel, že o nej viem všetko. A vtedy som sa rozhodol, že možno by sa o tej… Read More

Recenzia Troch brehov od Ľubomíra Jaška

Pavol Boroš: Tri brehy Dunaja Návrat do histórie, v ktorom sú veľké udalosti prepletené s osudmi konkrétnych ľudí, je literárne príťažlivý. Najnovšie sa o takýto návrat pokúsil Pavol Boroš vo svojom románe Tri brehy Dunaja (Slovart 2013). Celý článok čítajte tu.      

Pár hodín pred obsadením Prešporka

Čs_legionáři_z_Itálie_obsadili_most_v_Bratislavě_květen_1919

Tento príspevok voľne nadväzuje na Vianoce vo Wilsonovom a meste a celkovo patrí do série príspevkov, ktoré súvisia s dobou, kedy sa odohráva román Tri brehy Dunaja. Viac o vzniku a zmysle série sa dozviete tu. Tesne pred koncom roku 1918 žilo v Prešporku viac ako 70000 ľudí, približne po 40% bolo Maďarov a Nemcov, 15% bolo Slovákov. (viac tu). Zloženie obyvateľstva predurčovalo celkovú atmosféru, ktorá v ňom vládla. Nemci dokázali vďaka blízkosti Viedne odolať po rakúsko – uhorskom vyrovnaní veľkému náporu Maďarov, ktorí sa pokúsili  nemecký Pressburg pomaďarčiť, aby nebolo možné spochybňovať jeho začlenenie do Uhorska. Od roku 1867 robili Maďari v meste presne to isté, čo neskôr, po roku 1918, Slováci a Česi. Všemožne sa… Read More

Vianoce vo Wilsonovom meste

220px-President_Woodrow_Wilson_portrait_December_2_1912

Obyvatelia Prešporku, podobne, ako ostatní ľudia v celej Európe, sa v decembri 1918 roku tešili, že skončila prvá svetová vojna. Na rozdiel od iných ľudí, ktorí sa mohli naplno venovať obnove normálneho mierového života, sa museli Prešporčania a všetci ostatní obyvatelia Rakúska – Uhorska vysporiadať s ďalším veľkým problémom. Rozpadom štátu, v ktorom prežili celý dovtedajší život. Približne stotisíc obyvateľov mesta čakalo týždeň pred Vianocami na rozuzlenie situácie, v ktorej sa ocitli. V meste sa veľmi dobre vedelo, že na “papieri” sa stalo súčasťou Československa, aj keď v realite sa to ešte neprejavilo. Takmer deväťdesiat tisíc Maďarov a Nemcov tomu nechcelo uveriť, napriek tomu, že československí vojaci už boli ani nie dvadsať kilometrov od mesta. A správy,… Read More