Ako znížiť osobné náklady verejnej správy?

od autora: | 18 júla, 2020

Existuje riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správy šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky?

Podľa nášho názoru v situácii, keď počet zamestnancov vo verejnej správe z roku na rok rastie a keď v tom istom čase rastú medziročné mzdy tých istých zamestnancov o 10% je zbytočné presviedčať súdnych ľudí o dlhodobej udržateľnosti takejto „politickej praxe“. Už v roku 2020 bude štátny rozpočet torpédovaný každomesačným pravidelným odlivom finančných prostriedkov na osobné náklady v objeme, aký ešte naša prax nepamätá. 

Čo sa dá v tejto situácii robiť? Ako môžu noví alebo staronoví politici zodpovední za verejné financie po voľbách zvrátiť vývoj osobných nákladov vo verejnej správe, teda tých nákladov, ktoré tvoria veľkú časť verejných financií?

Aké riešenia ponúkajú politici sme zisťovali vo volebných programoch a na základe získaných informácií vieme, že tí reformnejšie orientovaní chcú v oblasti verejnej správy:

  • zrealizovať audit/ty ústredných orgánov štátnej a verejnej správy s cieľom redukovať nadbytočné úrady a rušiť duplicitné útvary,
  • na základe auditov znižovať počty zamestnancov verejnej správy,
  • pokračovať v optimalizácii procesov v štátnej a verejnej správe.

Predpokladáme, že pod „auditmi“ sa vo volebných programoch rozumejú dlhodobo známe a aj v našich slovenských podmienkach často využité „procesné a personálne audity“. Od roku 2003, čiže od prelomového prvého personálneho auditu zrealizovaného na Ministerstve financií, sa vykonalo mnoho ďalších podobných projektov a po čase sa ukázalo, že:

  • audit jednej organizácie verejnej správy nemá z pohľadu šetrenia celkových osobných nákladov verejnej správy význam – väčšina identifikovaných nadbytočných zamestnancov sa dokáže s pomocou svojich kontaktov „upratať“ v iných organizáciách verejnej správy,
  • audity sú časovo náročné – ak majú byť dobre urobené, nedajú sa stihnúť skôr, ako za tri mesiace, vo veľkých organizáciách a rezortoch to môže byť podstatne viac, 
  • audity si „pracné“ – jeden audit dokážu zodpovedne a s dôveryhodnou vypovedacou hodnotou urobiť minimálne traja veci znalí konzultanti,
  • po roku od skončenia auditu sa vyhlási, že situácia v danej organizácii sa natoľko zmenila, že výsledky sú už neaktuálne.

Na prvom grafe vidíme ako sa v čase štandardne vyvíja počet zamestnancov vo verejnej inštitúcii pred, počas a po skončení auditu. 

Ak by reformne odhodlaní politici chceli po voľbách zrealizovať v jednom čase povedzme 50 auditov, čo by riešilo časť uvedených problémov, potom by bolo potrebné využiť na realizáciu 200 až 300 odborne zdatných ľudí, čo nie je podľa nás reálne. Akékoľvek etapizovanie priebehu auditov síce zníži tlak na množstvo potrebných optimalizačných konzultantov, na druhej strane spôsobí predlžovanie doby medzi štartom prvého a koncom posledného, čo v konečnom dôsledku ohrozí aktuálnosť výsledkov a „nabije“ argumentáciu kritikov zmien. 

Existuje vôbec riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správy šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky? Samozrejme, ak sa nechceme uspokojiť s tým, že vláda príjme uznesenie, v ktorom zaviaže manažérov rezortov dobrovoľne ušetriť osobné náklady v požadovanej výške a spoľahneme sa na to, že tentoraz sa to podarí.

Áno, existuje a jeho základom je dosiahnutie kontinuálnej optimalizácie, ktorá nebude mať charakter jednorázovej akcie v takom zmysle, ako sme opísali v predchádzajúcom texte.  Podstata navrhovaného prístupu a jeho porovnanie so súčasným prístupom je uvedená na ďalšom obrázku:

Predpokladáme, že na Úrade vlády SR by vznikol útvar, ktorý by zodpovedal za riadenie zamestnanosti v rámci verejnej správy v závislosti od výsledkov monitorovanie ukazovateľov výkonnosti (KPI) všetkých procesov vykonávaných vo verejných inštitúciách (ďalej Centrálny riadiaci a monitorovací útvar – RaM). Verejné inštitúcie by sa do monitorovacieho procesu zapájali postupne s tým, že celá verejná správa by bola týmto spôsobom z pohľadu výkonnosti monitorovaná a riadená do piatich rokov od pripojenia prvej organizácie.

Pripojenie jednej organizácie by prebiehalo nasledovne:

  1. zrealizoval by sa počas 3 až 6 mesiacov v závislosti od veľkosti verejnej inštitúcie audit v podobnom rozsahu, ako sa robieva štandardný personálno-procesný audit,
  2. okrem klasických výsledkov auditu, ktoré mali dopad na počet zamestnancov a organizačnú štruktúru by nových výsledkom bol návrh spôsobu riadenia výkonnosti danej organizácie prostredníctvom monitorovania KPI procesov a s nimi súvisiacich agend a výstupov,
  3. hodnoty potrebné pre vyhodnocovanie ukazovateľov výkonnosti by sa po skončení fázy nastavenia KPI online evidovali a vyhodnocovali na útvare RaM Úradu vlády, t.j. daná organizácia by bola „pripojená“ do systému monitorovania a riadenia zamestnanosti vo verejnej správe,
  4. Zamestnanci útvaru RaM na základe online získavaných dát o procesoch vykonávaných v pripojených organizáciách verejnej správy by boli schopní kontinuálne kontrolovať a riadiť ďalší vývoj počtov zamestnancov v „pripojených“ inštitúciách.

Sme presvedčení, že za jeden rok je možné pripojiť na RaM desať až pätnásť verejných inštitúcií, čo by znamenalo, že za päť rokov by bola monitorovaná a riadená týmto spôsobom zamestnanosť v takmer celej verejnej správe. 

Uvedomujeme si, že navrhované riešenie nebude jednoduché a ani lacné, bude treba zaplatiť inicializačné audity, informačný systém schopný online monitorovať a riadiť výkonnosť verejných inštitúcií pomocou KPI procesov.  Za predpokladu, že výsledkom celej akcie bude dosiahnutie a trvalé udržanie „iba“ 10% úspory osobných nákladov v porovnaní so stavom, keby sa neurobilo nič,  tak potom diskusia o výške týchto nákladov nemá z pohľadu hodnoty a prínosu vynaložených finančných prostriedkov reálny zmysel. Rovnako si dovolíme tvrdiť, že náklady na potrebné na financovanie RaM budú iba malým zlomkom ušetrených osobných nákladov.

Rozumieme, že v čase začínajúcej, či prebiehajúcej volebnej kampane, sa pozornosť politikov koncentruje na dosiahnutie samotného zvolenia a bez pochýb nemajú čas na detailné študovanie takýchto a im podobných návrhov. Napriek tomu nám dlhodobá skúsenosť radí, že po voľbách je na podobné systémové návrhy tiež neskoro, pretože politikov veľmi rýchlo dobehne realita potreby riešiť veľmi konkrétne, operatívne problémy a systémovejšie zmeny odsúvajú na „neskôr“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *