Aby procesné audity verejných inštitúcií slúžili dobru veci

Už sme sa čosi na-mapovali a na-analyzovali procesov, na-realizovali procesno-organizačno-personálnych auditov. Ale akosi sa nám nedarí dosiahnuť presvedčivých a nespochybniteľných výsledkov.

Každý, kto sa zaoberá kvalitou a efektivitou verejnej správy a v konečnom dôsledku každej organizácie, musí skôr či neskôr naraziť na potrebu „analyzovania procesov“, uskutočnenia „procesného auditu“, či „mapovania procesov“. Len čo si ja pamätám, a je to už viac ako dvadsať rokov, tak sme sa aj u nás už čosi namapovali a naanalyzovali procesov, zrelizovali procesno-organizačno-personálnych auditov, len akosi sa nám nedarí dosahovať presvedčivých a jednoznačne pozitívnych výsledkov.

V tomto príspevku nemám potrebu za každú cenu kritizovať všetko, čo sa doteraz pod pláštikom „procesnej analýzy“ v rámci verejného sektoru porobilo, hoci sa určitej základnej reflexii nedá z pochopiteľných dôvodov vyhnúť. Chcem „len“ upozorniť na pár chýb, či problémov, ktorým by bolo rozumné sa vyhnúť v prípade, ak sa po týchto voľbách niekto začne seriózne reformou verejnej správy zaoberať.

Prestaňme konečne pod zástavou „procesného auditu“ robiť projekty, ktorých jediným cieľom je bezduché analyzovanie procesov a kreslenie zbytočných procesných máp

Predstavte si, že urobíte podrobnú analýzu „procesov“ v osobnom aute, zmapujete chod motora, elektroinštalácie, klimatizácie, viete, že auto ide z miesta A do miesta B, viete, že ide 95 km/hod, viete, kto ho šoféruje a … to je všetko. Jediným vašim cieľom by bolo zrealizovanie samotnej analýzy a opísanie zistenej skutočnosti vo forme detailných procesných máp.

Viem, že trochu preháňam, ale chcem len zvýrazniť nezmyselnosť, či bezcieľnosť mnohých konzultačných projektov využívajúcich procesnú analýzu. Analýza procesov je len „technológia“, ona sama osebe, bez definovania cieľa jej používania, nemá zmysel. Ak samozrejme nepovažujeme za zmysel míňanie finančných prostriedkov na jej zrealizovanie.

Prispôsobme metodiku procesnej analýzy cieľu, ktorý chceme dosiahnuť

Ak chceme zodpovedne optimalizovať počty zamestnancov, potrebujeme zrealizovať procesnú analýzu. Ak chceme zaviesť informačný systém, potrebujeme informácie z procesnej analýzy. Bez procesov a ich meraniu už dnes nevieme riadiť kvalitu. S procesmi môžeme riadiť výkonnosť organizácie.

V každom z uvedených príkladov sa musí použiť procesná analýza, ale vždy v inom rozsahu a s dôrazom na iný detail, či použité atribúty.

Pravidelne sa stáva, že na dosiahnutie požadovaného výsledku sa s nevedomosti alebo, čo je oveľa horšie, zo zištnosti, niekoľko mesiacov a žiaľbohu aj rokov analyzujú v rámci verejných inštitúcií procesy s nulovým praktickým osohom alebo ak chcete, modernejšie povedané, s hodnotou zďaleka nezodpovedajúcou vynaloženým prostriedkom.

Vnímajme, že výstupy procesnej analýzy a procesného auditu sú len podporou pre rozhodovanie manažérov

V praxi sa stretávame s tromi základnými druhmi štátnych manažérov.

Tí, ktorí prevezmú rezort, inštitúciu, organizáciu a od prvej chvíli ju považujú za svoj, práve dočasne sprivatizovaný majetok – tí žiadne analýzy nechcú a nepotrebujú.

Tí, ktorí verbálne uznávajú a vítajú analýzy, dokonca ich aj začnú robiť, ale v konečnom dôsledku sa správajú rovnako, ako tí prví.

A z času na čas, výnimočne, za dvadsať rokov sa mi to stalo len tri krát, sa objavia takí, ktorí chcú analýzy na podporu svojich rozhodnutí a skutočne pri rozhodovaní vychádzajú z ich výsledkov.

Pravdepodobnosť, že po týchto voľbách nebudú vo verejnom priestore pôsobiť štátni manažéri prvého a druhého druhu je nižšia, ako pravdepodobnosť, že ekologická kríza neexistuje. Napriek tomu stále veríme, hoci by sme už s ohľadom na množstvo prežitých povolebných sklamaní naozaj nemali, že práve teraz, po tých najbližších voľbách sa to zmení.

Zhromaždime na jednom mieste všetky doteraz zmapované a zanalyzované procesy vo verejnej správe

Len dobre pripravené a rýchle zrealizované zmeny dokážu aj v prípade verejnej správy priniesť reálne výsledky. Ak k tomu príde a po voľbách sa začne niečo s verejnými inštitúciami robiť, nerobme znovu to isté, za dvadsať rokov máme v štátnych organizáciách zmapovaných mnoho procesov a inštitúcií. Nestrácajme čas a nemíňajme peniaze na tie isté „mapy“. Urobme inventúru použiteľnosti podkladov zo všetkých personálnych, procesných, organizačných a neviem ešte akých auditov zrealizovaných v štátnych organizáciách. A až potom začnime s novými projektami.

Efektívna verejná správa- nebudem teraz rozoberať, čo to znamená – je dôležitou a nutnou podmienkou zvládnutia veľkých výziev, ktoré nevyhnutne ovplyvnia v blízkej budúcnosti naše životy. Naša súčasná verejná správa nedokáže zvládnuť dopady starnutia populácie, ekologických problémov, migračných vĺn a cunami na naše bežné životy bez dramatických zmien v jej štruktúre a spôsobe riadenia. A tieto zmeny sa nedajú profesionálne pripraviť bez informácií získaných z kvalitných a informačne hodnotných analýz procesov vykonávaných vo verejných inštitúciách.

 

 

Využitie otvorených dát pri podpore predaja B2B

O obrovských možnostiach skvalitniť obchodné procesy pomocou analýz veľkého množstva interných a externých dát musel počuť každý, kto sa čo len okrajovo zaujíma o manažment. Tento príspevok je určený pre tých, ktorí uprednostňujú prax pred teóriou, resp. tých, ktorí si možno nevedia úplne predstaviť, ako sa bigdátové analýzy môžu využiť v praktickom živote.

 

Ďalej čítaj/te originálnom mieste, kde príspevok vyšiel.

 

 

 

 

 

Ako chcú politici po voľbách meniť verejnú správu

Kvalitná a efektívna verejná správa je spolu s udržateľnými verejnými financiami, zdravým podnikateľským prostredím a kvalitným vzdelávaním jedným z hlavných predpokladov rozvoja modernej spoločnosti. Potreba reformovať verejnú správu je trochu v tieni marketingovo zaujímavejších tém vo volebných programoch a v celkovej predvolebnej komunikácii strán a hnutí.  Napriek tomu sme sa pokúsili vystopovať v dostupných podkladoch, ako sa s témou vyrovnali.

V rámci verejnej správy je možné definovať minimálne desať veľkých problémov, ktoré je potrebné začať riešiť, ale pre účely porovnania pripravenosti a ochoty politikov zaoberať sa touto problematikou sme vybrali tri – podľa nášho názoru v súčasnosti najakútnejšie:

  • Zvrátiť trend rastu počtu zamestnancov vo verejnej správe – podľa oficiálnych údajov zverejnených tlačovým odborom Úradu vlády Slovenskej republiky narástol počet zamestnancov vo verejnej správe zo 173.763 ľudí v roku 2014 na 256.600 zamestnancov v roku 2019,
  • Výrazne obmedziť „rezortizmus“ v riadení ústredných orgánov štátnej správy,
  • Podporiť tých zamestnancov verejnej správy, ktorí sa rozhodnú odhaliť korupčné správanie riadiacich pracovníkov a tých ľudí v pozadí, ktorí ich riadia.

Ochota/odvaha riešiť prezamestnanosť vo verejnej správe

Určite by bolo nerozumné očakávať, že niektorá z kandidujúcich politických strán priamo vo svojom programovom dokumente napíše, že chce výrazne znížiť počet zamestnancov pracujúcich vo verejnej správa. Napriek tomu sme sa o to pokúsili a hľadali nejaké odkazy, ako sa hovorí, aj medzi riadkami.

Politická strana/hnutie Návrhy súvisiace s témou vo volebnom programe Hodnotenie
SMER Strana nemá verejne dostupný volebný program, preto nemáme čo hodnotiť. Je to škoda, pretože vieme, že v strane a jej blízkosti sú ľudia, ktorí vedia a aj chcú s prezamestnanosťou vo verejnej správe niečo robiť. 0
Za ľudí Potrebe riešenia prezamestnanosti sa strana vo svojom volebnom programe veľmi opatrne dotkla v časti „Efektívny štát, silné regióny“, presnejšie v jej úplnom závere.„Vykonáme audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti, odstránime duplicity v organizačných štruktúrach, čo prinesie znižovanie nákladov ústrednej štátnej správy na výkon činností a zvyšovanie transparentnosti štátnej správy“. Napriek použitiu pre širokú verejnosť menej zrozumiteľných pojmov si môžeme túto tézu smelo „preložiť“ aj tak, že strana je ochotná podporiť znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe. 5
ĽSNS Na stránke %LSNS sme objavili dokumente „Desatoro ĽS Naše Slovensko“ pričom sa zdá, že je to jediný oficiálny podklad pripomínajúci volebný program. Na tak prízemnú a nepodstatnú tému, ako je vyriešenie prezamestnanosti vo verejnej správe, sa v texte dokumentu nenašlo ani jedno desatoro. 0
Progresívne SPOLU Program koalície sa témy dotýka v časti „Rozvoj regiónov a verejná správa“. V bode 4.4. sa píše:„Reorganizujeme ministerstvá tak, aby svojím moderným rozložením mohli lepšie reagovať na nové výzvy a problémy 21. storočia, za predpokladu nemenného počtu ministerstiev.“A v ďalších bodoch nasleduje výnimočne podrobný prehľad návrhov konkrétnych zmien kompetenčného zákona.Chceme veriť, že o tom, že navrhované opatrenia musia mať dopad na počet zamestnancov vo verejnej správe sa v programe mlčí len z taktických dôvodov.Pri čítaní volebného programu koalície sme mali občas strach, či toľko nových ministerstiev sa naozaj podarí vytvoriť bez navýšenia ich počtu, ako sľubujú. Ale buďme pozitívni a verme. 5
Sme rodina Takmer v závere volebného programu hnutia je krátka časť, v ktorej sa spomína verejná správa. K téme znižovania počtu zamestnancov verejnej správy sa hnutie vyjadrilo veľmi jasne, hoci len v deklaratívnej forme:„budeme presadzovať zoštíhlenie štátnej a verejnej správy. Zlúčenie jednotlivých štátnych a verejných inštitúcií a ich kompetencií.“Škoda, že sa nepíše trochu viac o spôsoboch, ako by chceli tento nepochybne pozitívny obrat dosiahnuť. 3
Obyčajní ľudia V tých textoch, ktoré sú zverejnené na webe strany pod hlavičkou „program“, sa o potrebe riešiť prezamestnanosť vo verejnej správe nepíše ani slovo. Predpokladáme, že tieto texty sú aktuálne a platia pre tieto voľby, lebo program, ktorý sa dá stiahnuť, je z roku 2016. 0
KDH V časti 9.3. volebného programu hnutie sľubuje, že:„V prvom rade vykonáme audit (ne)potrebnosti štátnych orgánov a inštitúcií z hľadiska posúdenia spoločenského osohu pre občanov, ako aj posúdenia nákladov koľko to občanov stojí. Štátny orgán a verejná inštitúcia bude musieť preukázať, že prináša viac spoločenského osohu ako spoločenských nákladov. Ak to nedokáže preukázať na uspokojivej úrovni, vyhodnotíme opodstatnenosť jej existencie. Systém štátnych orgánov a ich štruktúra v porovnaní s inými vyspelými krajinami je prebujnelá.“ Odhodlanie hnutia pustiť sa do tejto práce a najmä otvorene sľúbiť spochybnenie existencie nepotrebných inštitúcií v programe hodnotíme veľmi vysoko a taktne nezdôrazňujeme reálnosť uskutočnenia takto ambiciózneho cieľa v rozumnom čase.V rovnakej časti o pár odstavcov ďalej píšu viac o tom, ako to chcú dosiahnuť, keď hovoria, že: „Vykonáme personálny audit štátneho aparátu a nastavíme systemizáciu verejného sektora podľa skutočných potrieb jednotlivých verejných segmentov. Zastávame politiku menšieho počtu kvalitných zamestnancov, ale lepšie ohodnotených (min. na úrovni súkromného sektora).“K zámerom hnutia súvisiacim s optimalizáciou verejnej správy definovaným vo volebnom programe niet, čo dodať, naša spokojnosť sa prejavila aj v hodnotení. 9
SAS Vo volebnom programe SaS v časti „Štíhly štát“ sa píše:„Doterajšou praxou pri „riešení“ problémov bolo často vytváranie nových úradov alebo organizačných jednotiek, prípadne prijímanie nových zákonov. Často však ostali zachované staré útvary alebo predpisy regulujúce danú oblasť. Aj z tohto dôvodu je štátna správa prebujnená úradmi. Je preto nevyhnutné zredukovať počet nadbytočných úradov, zrušiť duplicitné útvary a kľúčové politiky sústrediť na príslušné ministerstvá alebo Úrad vlády SR.“SaS má v pláne dokončiť optimalizáciu procesov v štátnej správe (opatrenie č. 11 v časti Štíhly štát) a napriek tomu, že nepíšu priamo o znižovaní počtu zamestnancov z kontextu navrhovaných opatrení je jasné, že k tomu zákonite musí prísť. 8
SNS Strana nemá k voľbám 2020 zverejnený volebný program. 0

 

Potlačenie rezortizmu v riadení verejnej správy

Mnohé témy, ktoré je potrebné v našom štáte prostredníctvom celej verejnej správy vyriešiť, majú prierezový charakter, t.j. na ich úspešné vyriešenie je potrebná súčinnosť viacerých a niekedy aj všetkých rezortov. Situáciu komplikuje aj fakt, že aj mnohé, na prvý pohľad jasne vnútrorezortné zmeny, majú rovnako prierezový charakter, čiže na ich realizáciu nestačí len rozhodnutie šéfa jedného rezortu.

Dlhodobo sa u nás nedarí realizovať prierezové reformy a politiky. S podobným problémom sa stretávajú aj v ďalších štátoch, nie je to iba náš problém, jeho riešenie v našich podmienkach komplikuje jav, ktorý možno nepresne nazývame „rezortizmus“. Rezortizmus  spočíva v dočasnom totálnom „sprivatizovaní“ rezortu a inštitúcie, ktorú daná politická strana dostane do pôsobnosti po voľbách. Nateraz necháme bokom zhubné následky, aké rezortizmus v jeho najprimitívnejšej podobe zanecháva na hospodárení rezortu, to je samostatná téma.

V tejto analýze sa zameriavame na identifikovania intenzity vnímania potreby riešenia rezortizmu v programoch strán a hnutí a na hľadanie návrhom smerujúcich k jeho odstráneniu.

Politická strana/hnutie Návrhy súvisiace s témou vo volebnom programe Hodnotenie
SMER Strana nemá verejne dostupný volebný program, preto nemáme čo hodnotiť. Je to škoda, pretože vieme, že v strane a jej blízkosti sú ľudia, ktorí vedia a aj chcú s rezortizmom vo verejnej správe niečo robiť. 0
Za ľudí Aj tejto témy sa strana vo svojom volebnom programe venovala v časti „Efektívny štát, silné regióny“, presnejšie v jej úplnom závere.„V rámci zmeny zákona o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy navrhneme, kto bude organizačne a kompetenčne plniť úlohu moderného centrálneho koordinačného orgánu so zodpovednosťou za rôzne štátne politiky s prierezovým dosahom.“Strana opatrne, ale pre zainteresovaných jasne hovorí, že vybrané „politiky“ má zmysel riadiť „nadrezortne“, čo je v našich podmienkach mimoriadne dôležité opatrenie podmieňujúce zmeny v kvalite a efektívnosti verejnej správy. 6
ĽSNS V dokumente „Desatoro ĽS Naše Slovensko“ sa pre tak prízemnú a nepodstatnú tému, ako je vyriešenie zhubného vplyvu rezortizmu na celú spoločnosť opäť nenašlo ani jedno desatoro. Nečudujeme sa, veď bolo treba spomenúť naozaj dôležité oblasti a témy, obzvlášť upozorňujeme na „desatorá“ čísla  5, 6 a 10, ak by ste si chceli vyhľadať tento dokument. 0
Progresívne SPOLU V časti volebného programu strany nazvanej „Rozvoj regiónov a verejná správa“, konkrétne v bode 4.1. čítame:„Posilníme koordináciu dôležitých a prierezových tém ustanovením štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok Úradu vlády, rešpektovaním princípu nezvyšovania celkového počtu štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok.“ Áno, aj toto je jedno z možných riešení tejto podľa nášho  názoru jednej z najväčších pliag, ktoré desaťročia sužujú náš verejný život. Či, to najsprávnejšie, o tom je možné diskutovať, ale zdá sa, že koalícia si problém škodlivosti rezortizmu uvedomuje. V tomto názore nás utvrdil aj text v bode 4.9., kde koalícia avizuje zámer vytvoriť Centrum pre štátnu službu, ktoré by mohlo byť predzvesťou vytvorenia podobne dôležitých Centier pre ďalšie dôležité oblasti riadenia verejnej správy. 7
Sme rodina Zdá sa, že hnutie s reformou verejnej správy zameranou aj na potlačenie rezortizmu v správaní sa jednotlivých inštitúcií vo svojom volebnom programe nepočíta. 1
Obyčajní ľudia V tých podkladoch, ktoré sme boli schopní čítať na webe strany, nie sú uvedené žiadne opatrenia súvisiace s touto analyzovanou témou. 0
KDH V texte volebného programu KDH sme návrhy smerujúce k riešeniu rezortizmu v riadení verejnej správy nenašli. Čo je škoda, pretože v opačnom prípade by hnutie bolo v celkovom hodnotení pripravenosti seriózne riešiť verejnú správu veľmi vysoko. 1
SAS Vo volebnom programe SaS v časti „Štíhly štát“ veľmi trefne identifikovali nedostatky fungovania verejnej správy:·       absencia riadenia a koordinácia kľúčových verejných politík a ich vyhodnotenie,·       množstvo úradov a administratívnych zložiek samosprávy a štátu na miestnej, ako aj na ústrednej úrovni, vysoké výdavky na tzv. údržbu úradov,·       prehadzovanie si zodpovednosti medzi úradmi pri výkone svojich kompetencií,·       rozhodovanie o zásadných politikách a zmenách zákonov na základe politických kompromisov
a bez zohľadnenia dát a dôkazov.A ďalej sa v programe navrhuje: „

Je preto nevyhnutné zredukovať počet nadbytočných úradov, zrušiť duplicitné útvary a kľúčové politiky sústrediť na príslušné ministerstvá alebo Úrad vlády SR. Navrhujeme, aby realizácia kľúčových verejných politík bola jednotne koordinovaná medzi štátnymi orgánmi na základe reálnych dát a priebežne hodnotená. Úrad vlády sa posilní ako koordinačný orgán vo vzťahu k ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, aby ich politiky a aktivity boli kompatibilné. V
praxi to znamená, že Úrad vlády SR, ako základ tzv. centra vládnutia (Centre of Government, CoG),141 bude poskytovať expertízu a dáta pre prierezové politiky a bude presadzovať jednotné štandardy na ich implementáciu naprieč rezortmi.“

Niet čo dodať, program strany dokonale zohľadňuje potreby na riešenie tejto témy.

10
SNS Strana nemá k voľbám 2020 zverejnený volebný program. 0

 

Protikorupčné opatrenia

Žiadna politická sila si dnes dovolí nebojovať proti korupcii, čo sa prejavilo aj vo volebných programoch väčšiny z nich. Politické strany a hnutia sa pretekajú v tom, ako chcú trestať korupčné správanie, skvalitniť súdnictvo, prokuratúru, políciu. My sme hľadali názory strán a hnutí na to, ako chcú riešiť úplný začiatok, čo v prípade korupcie predstavuje samotné odhalenie kriminálneho správania a v konečnom dôsledku samotného zločinu.

Ako sme už spomínali, vo verejnej správe pracuje 250 tisíc ľudí, z nich určite minimálne 10% zásadne nesúhlasí s tým, čo nominanti rôznych temných síl z pozadia v ich inštitúciách počas určitého obdobia vystrájajú. Z tých 25 tisíc spravodlivých určite 10% by bolo schopných „nemlčať“, ale z nejakého dôvodu stále mlčia. A tolerujú.

Veľké korupčné podvody a lúpeže sa nedajú vo verejnom sektore robiť utajene, bez toho, aby o nich vedeli ľudia, ktorí nie sú priamo zainteresovaní na týchto zločinoch. Najväčšou pliagou nie sú tí, ktorí verejné manažérske funkcie zastávajú, ale najmä tí, ktorí ich do týchto funkcií so zámerom organizovane kradnúť, dosadzujú.

 

Politická strana/hnutie Návrhy súvisiace s témou vo volebnom programe Hodnotenie
SMER K dnešnému dňu (7.1.2020) sme nenašli online verziu programu strany SMER-Sociálna demokracia. 0
Za ľudí Boju proti korupcii je venovaná jedna samostatná časť programu strany.Z pohľadu fungovania verejnej správy sú zaujímavé návrhy súvisiace so sledovaním etiky správania verejných funkcionárov a zavedením osobnej zodpovednosti za zlé rozhodnutia.Strana vo svojom programe spomína aj ďalšie opatrenia zamerané na potláčanie korupčného správania.V programe sme nenašli zmienky o podpore „samočistenia“ verejnej správy v dôsledku odhaľovania korupčných zločinov samotnými pracovníkmi verejnej správy. 5
ĽSNS V dokumente „Desatoro ĽS Naše Slovensko“, ktorý zjavne máme považovať za program strany, sa nachádza hneď prvé desatoro v nasledovnom znení: „Donútime politikov niesť̌ zodpovednosť za svoje rozhodnutia tak, aby vysoká politika viac nebola najorganizovanejšou zločineckou profesiou. Zavedieme trestný postih politikov a vysokých štátnych úradníkov za zneužitie právomoci, a to aj z nedbanlivosti. Prijmeme súhrn účinných zákonov na preukazovanie pôvodu majetku a prešetríme privatizáciu. Rozkradnutý majetok navrátime do vlastníctva štátu.“Chceme byť spravodliví a chceme veriť, že za týmito slovami sa ukrýva úprimná snaha bojovať s korupciou. Hoci sa nedozvieme veľa o konkrétnych opatreniach, ktoré by chceli prijať, už samotnú deklaráciu hodnotíme pozitívne.V programe sme opäť, podobne ako v predchádzajúcom prípade, nenašli zmienky o podpore „samočistenia“ verejnej správy v dôsledku odhaľovania korupčných zločinov samotnými pracovníkmi verejnej správy. 2
Progresívne SPOLU Na rozdiel od iných strán a hnutí, ktoré majú zverejnený volebný program, koalícia nemá samostatnú časť venovanú korupcii. Z textu programu je ale zrejmé, že obmedzovanie možností korupčného správania je hlavným dôsledkom ich prijatia, ako napr. v časti 4.10.:·       Presadíme dôsledné odpolitizovanie obsadzovania pozícií v štátnej a verejnej správe, ktoré sú stále v súčasnosti obsadzované politicky, hoci by na papieri mali byť apolitické.·       Dôsledne odpolitizujeme stredné a nižšie úrovne verejnej správy (nezávislé overovanie uchádzačov a uchádzačiek, z ktorých si úrady budú vyberať, posilniť postavenie a právomoci Centra pre štátnu službu, zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť za manipuláciu výsledkov výberových konaní). 5
Sme rodina Vo volebnom programe hnutia je korupcii venovaná časť IX. V texte je možné nájsť množstvo konkrétnych návrhov a iniciatív, ktoré môžu pomôcť potrestať už identifikovaných korupčných zločincov. Opatrenia voči korupcii v tom slova zmysle, ako sme zadefinovali pre účely tejto analýzy, program neobsahuje. 4
Obyčajní ľudia V časti „Verejná správa“ má strana uvedených niekoľko adresných opatrení, pričom sa veľmi konkrétne píše o potrebe novelizovať zákon o oznamovateľoch korupcie:„V súvislosti s oznamovaním korupcie a netransparentného nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami štátu navrhneme novelizáciu zákona o oznamovateľoch korupcie s cieľom zlepšiť a zvýšiť ich ochranu …“.Vyššie hodnotenie nedávame v tejto téme preto, lebo si nie sme istí aktuálnosťou zverejneného textu programu na webe. 7
KDH KDH sa aj v tomto vopred stanovenom kritériu hodnotenia volebných programov z pohľadu pripravenosti, či ochoty strán realizovať reformu verejnej správy, umiestni v našom hodnotení veľmi vysoko, pretože avizuje, že:„Podporíme efektívne fungovanie nezávislého Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.“ 8
SAS SaS v časti Štihly štát píše, že: „zjednotíme oblasť prevencie korupcie  na Úrad pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti“, čo v praxi znamená, že: „oblasť prevencie korupcie a budovania integrity bude zastrešovať jeden úrad s celonárodnou pôsobnosťou, ktorý bol vytvorený zákonom. Legislatívnou úpravou sa presunie táto agenda, ktorú v súčasnosti zastrešujú rôzne úrady: Úrad vlády, Národná kriminálna agentúra, Ministerstvo vnútra.“K téme nemáme  čo ďalej dodať. 9
SNS Strana nemá k voľbám 2020 zverejnený volebný program. 0

 

Celkové hodnotenie:

 

Programy jednotlivých strán a hnutí sme hodnotili v rozsahu stupnic od 1 po 10 bodov, kde:

0 – politická strana alebo hnutie nemá volebný program alebo sa danej témy v programe nevenuje,

10 – danú tému politická strana alebo hnutie definovala vo svojom volebnom programe optimálne z pohľadu hodnotiteľov.

 

Politická strana/hnutie Hodnotenie Počet zamestnancov Rezortizmus Korupcia
SMER 0 0 0 0
Za ľudí 16 5 6 5
ĽSNS 2 0 0 2
Progresívne SPOLU 17 5 7 5
Sme rodina 8 3 1 4
Obyčajní ľudia 7 0 0 7
KDH 18 9 1 8
SAS 27 8 10 9
SNS 0 0 0 0

 

Z celkových dosiahnutých výsledkov vyplýva:

 

  • K realizácii zmysluplnej reformy verejnej správy má po posúdení návrhov vo volebných programoch kandidujúcich strán a hnutí výrazne najbližšie strana SaS, ktorá nie len vníma potrebu riešiť všetky tri vybrané témy, ale ľudia, ktorí program písali, poznajú súčasný stav a vedia, ako naň nadviazať,
  • Tri ďalšie politické subjekty chcú v zmysle tejto analýzy realizovať zmysluplné kroky v reforme verejnej správy, na rozdiel od SaS o svojich zámeroch a plánoch nekomunikujú vo svojich programoch až tak otvorene a presne, ako by sme očakávali (týka sa to najmä Za ľudí a Progresívne SPOLU) alebo niektorú z hodnotených oblastí v programe neriešia takmer vôbec (to je prípad KDH v téme „rezortizmus“),
  • Obyčajní ľudia a Sme rodina v hodnotení bodovali, Obyčajní ľudia hlavne v téme „korupcia“, Sme rodina v každej téme, ale s nízkym bodovým ziskom. V oboch prípadoch je zrejmé, že reforma verejnej správy nepatrí medzi ich programové priority,
  • Škoda, že SMER nemá zverejnený program, lebo vieme, že v strane a jej okolí je pár ľudí, ktorí vedia a chcú s analyzovanými témami niečo robiť, ale oficiálne nemáme čo hodnotiť,
  • Pre ĽSNS reforma verejnej správy nie je vo volebnom programe (ak tak chceme veľkodušne volať zverejnený dokument „Desatoro…“) žiadnou prioritou. Trochu „povinnej jazdy“ v jednom desatoru o korupcii a ináč sme nič k analyzovaným témam nenašli.
  • SNS nemá zverejnený volebný program a vôbec netušíme, aké majú v strane v súvislosti s verejnou správou úmysly.

 Poznámka: Príspevok pôvodne vyšiel ako blog v TREND-e v januári 2020. Trend zneprístupnil blogové príspevky počas apríla, preto som sa rozhodol zverejniť niektoré texty na svojej osobnej stránke. V prípade, ak sa texty znovu objavia na stránke TREND-u, zmením toto svoje rozhodnutie.

Ako znížiť osobné náklady verejnej správy?

Existuje riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správy šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky?

Podľa nášho názoru v situácii, keď počet zamestnancov vo verejnej správe z roku na rok rastie a keď v tom istom čase rastú medziročné mzdy tých istých zamestnancov o 10% je zbytočné presviedčať súdnych ľudí o dlhodobej udržateľnosti takejto „politickej praxe“. Už v roku 2020 bude štátny rozpočet torpédovaný každomesačným pravidelným odlivom finančných prostriedkov na osobné náklady v objeme, aký ešte naša prax nepamätá.

Čo sa dá v tejto situácii robiť? Ako môžu noví alebo staronoví politici zodpovední za verejné financie po voľbách zvrátiť vývoj osobných nákladov vo verejnej správe, teda tých nákladov, ktoré tvoria veľkú časť verejných financií?

Aké riešenia ponúkajú politici sme zisťovali vo volebných programoch a na základe získaných informácií vieme, že tí reformnejšie orientovaní chcú v oblasti verejnej správy:

  • zrealizovať audit/ty ústredných orgánov štátnej a verejnej správy s cieľom redukovať nadbytočné úrady a rušiť duplicitné útvary,
  • na základe auditov znižovať počty zamestnancov verejnej správy,
  • pokračovať v optimalizácii procesov v štátnej a verejnej správe.

Predpokladáme, že pod „auditmi“ sa vo volebných programoch rozumejú dlhodobo známe a aj v našich slovenských podmienkach často využité „procesné a personálne audity“. Od roku 2003, čiže od prelomového prvého personálneho auditu zrealizovaného na Ministerstve financií, sa vykonalo mnoho ďalších podobných projektov a po čase sa ukázalo, že:

  • audit jednej organizácie verejnej správy nemá z pohľadu šetrenia celkových osobných nákladov verejnej správy význam – väčšina identifikovaných nadbytočných zamestnancov sa dokáže s pomocou svojich kontaktov „upratať“ v iných organizáciách verejnej správy,
  • audity sú časovo náročné – ak majú byť dobre urobené, nedajú sa stihnúť skôr, ako za tri mesiace, vo veľkých organizáciách a rezortoch to môže byť podstatne viac,
  • audity si „pracné“ – jeden audit dokážu zodpovedne a s dôveryhodnou vypovedacou hodnotou urobiť minimálne traja veci znalí konzultanti,
  • po roku od skončenia auditu sa vyhlási, že situácia v danej organizácii sa natoľko zmenila, že výsledky sú už neaktuálne.

Na prvom grafe vidíme ako sa v čase štandardne vyvíja počet zamestnancov vo verejnej inštitúcii pred, počas a po skončení auditu.

Ak by reformne odhodlaní pauditallolitici chceli po voľbách zrealizovať v jednom čase povedzme 50 auditov, čo by riešilo časť uvedených problémov, potom by bolo potrebné využiť na realizáciu 200 až 300 odborne zdatných ľudí, čo nie je podľa nás reálne. Akékoľvek etapizovanie priebehu auditov síce zníži tlak na množstvo potrebných optimalizačných konzultantov, na druhej strane spôsobí predlžovanie doby medzi štartom prvého a koncom posledného, čo v konečnom dôsledku ohrozí aktuálnosť výsledkov a „nabije“ argumentáciu kritikov zmien.

Existuje vôbec riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správy šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky? Samozrejme, ak sa nechceme uspokojiť s tým, že vláda príjme uznesenie, v ktorom zaviaže manažérov rezortov dobrovoľne ušetriť osobné náklady v požadovanej výške a spoľahneme sa na to, že tentoraz sa to podarí.

Áno, existuje a jeho základom je dosiahnutie kontinuálnej optimalizácie, ktorá nebude mať charakter jednorázovej akcie v takom zmysle, ako sme opísali v predchádzajúcom texte.  Podstata navrhovaného prístupu a jeho porovnanie so súčasným prístupom je uvedená na ďalšom obrázku:

Predpokladáme, že na Úrade vlády SR by vznikol útvar, ktorý by zodpovedal za riadenie zamestnanosti v rámci verejnej správy v závislosti od výsledkov monitorovanie ukazovateľov výkonnosti (KPI) všetkých procesov vykonávaných vo verejných inštitúciách (ďalej Centrálny riadiaci a monitorovací útvar – RaM). Verejné inštitúcie by sa do monitorovacieho procesu zapájali postupne s tým, že celá verejná správa by bola týmto spôsobom z pohľadu výkonnosti monitorovaná a riadená do piatich rokov od pripojenia prvej organizácie.

Pripojenie jednej organizácie by prebiehalo nasledovne:

  1. zrealizoval by sa počas 3 až 6 mesiacov v závislosti od veľkosti verejnej inštitúcie audit v podobnom rozsahu, ako sa robieva štandardný personálno-procesný audit,
  2. okrem klasických výsledkov auditu, ktoré mali dopad na počet zamestnancov a organizačnú štruktúru by nových výsledkom bol návrh spôsobu riadenia výkonnosti danej organizácie prostredníctvom monitorovania KPI procesov a s nimi súvisiacich agend a výstupov,
  3. hodnoty potrebné pre vyhodnocovanie ukazovateľov výkonnosti by sa po skončení fázy nastavenia KPI online evidovali a vyhodnocovali na útvare RaM Úradu vlády, t.j. daná organizácia by bola „pripojená“ do systému monitorovania a riadenia zamestnanosti vo verejnej správe,
  4. Zamestnanci útvaru RaM na základe online získavaných dát o procesoch vykonávaných v pripojených organizáciách verejnej správy by boli schopní kontinuálne kontrolovať a riadiť ďalší vývoj počtov zamestnancov v „pripojených“ inštitúciách.

auditnewSme presvedčení, že za jeden rok je možné pripojiť na RaM desať až pätnásť verejných inštitúcií, čo by znamenalo, že za päť rokov by bola monitorovaná a riadená týmto spôsobom zamestnanosť v takmer celej verejnej správe.

Uvedomujeme si, že navrhované riešenie nebude jednoduché a ani lacné, bude treba zaplatiť inicializačné audity, informačný systém schopný online monitorovať a riadiť výkonnosť verejných inštitúcií pomocou KPI procesov.  Za predpokladu, že výsledkom celej akcie bude dosiahnutie a trvalé udržanie „iba“ 10% úspory osobných nákladov v porovnaní so stavom, keby sa neurobilo nič,  tak potom diskusia o výške týchto nákladov nemá z pohľadu hodnoty a prínosu vynaložených finančných prostriedkov reálny zmysel. Rovnako si dovolíme tvrdiť, že náklady na potrebné na financovanie RaM budú iba malým zlomkom ušetrených osobných nákladov.

Rozumieme, že v čase začínajúcej, či prebiehajúcej volebnej kampane, sa pozornosť politikov koncentruje na dosiahnutie samotného zvolenia a bez pochýb nemajú čas na detailné študovanie takýchto a im podobných návrhov. Napriek tomu nám dlhodobá skúsenosť radí, že po voľbách je na podobné systémové návrhy tiež neskoro, pretože politikov veľmi rýchlo dobehne realita potreby riešiť veľmi konkrétne, operatívne problémy a systémovejšie zmeny odsúvajú na „neskôr“.

 

 Poznámka: Príspevok pôvodne vyšiel ako blog v TREND-e v januári 2020. Trend zneprístupnil blogové príspevky počas apríla, preto som sa rozhodol zverejniť niektoré texty na svojej osobnej stránke. V prípade, ak sa texty znovu objavia na stránke TREND-u, zmením toto svoje rozhodnutie.

Ako sa treba zachovať v situácii, keď sused púšťa hudbu tak nahlas, že sa batoľa mrví a krúti a budí

Ako sa treba zachovať v situácii, keď sused púšťa hudbu tak nahlas, že sa batoľa mrví a krúti a budí, pritom  je ešte len deväť hodín, do úradmi stanoveného času nočného pokoja je stále hodina času, sused teda nerobí nič protizákonné, len sa správa necitlivo a ako obyčajný grobian?

fullsizeoutput_14a7

Ja som sa zachoval nasledovne:

Po hodine trpezlivého čakania na ticho som sa rozhodol, že urobím to, čo mi kázala moja slušná výchova, dostal som sa do vedľajšieho vchodu, zaklopal som na susedove dvere, vysvetlil našu situáciu a slušne ho poprosil … Sused sa okúňal, vyhováral, logicky argumentoval, že je len deväť hodín. Ja som ho ešte raz poprosil, on sľúbil, že stíši. Odchádzal som od jeho bytu s pocitom, že predsa len dobrým slovom sa dajú vyriešiť všetky problémy, že aj na tej Ukrajine hádam chýba len to dobré slovo a …

… vo vchodových dverách som stretol druhého suseda, ktorý rozzúrený trielil k dverám bytu nášho hudbu zbožňujúceho spoločného suseda. Zostal som zvedavý, čo sa teraz bude diať. Druhý sused medzitým kopal do dverí, tie sa prudko otvorili a nasledovala na môj vkus ostrá a nechutná výmena názorov.Náš hudobný maniak, zjavne vytočený z toho, čo sa dialo,povedal v záplave ďalších viet aj tú osudnú:

„Čo sa vám dnes porobilo, pred chvíľou tu bol ….. a teraz zase Vy! Choďte všetci do ….. Do desiatej si môžem ……. vo vlastnom byte robiť čo chcem, môžem sa ……………….. na vaše deti!“

Ten druhý sused, ktorý bol pôvodne oveľa nahnevanejší a ostrejší, ako ja, ten, ktorý pred minútou kopal do dverí, tak tento sused mal čo robiť, aby ma utíšil a zastavil. Zo mňa vytryskla taká dávka jedu, agresie, zle tlmenej zúrivosti, že som sa sám čudoval, kde sa to v mne vzalo! Netušil som, že dokážem byť až tak agresívny a útočný, hašterivý, zádrapčivý a v neposlednom rade aj vulgárny! Stačilo už naozaj málo a boli by sme sa pobili!

Hudobný nadšenec napokon ustúpil a hudbu vypol.

„Vyhral som“, ale na počudovanie som potom dlho sedel na gauči a rozmýšľal, že prečo mám z toho víťazstva tak nepríjemný pocit. Áno, až som sa chvíľu hnusil sám sebe, že som tak zareagoval!

Dajú sa ale podobné situácie zvládnuť s humorom a nadhľadom? Ako sa má človek zachovať, keď je konfrontovaný s takýmto prejavom netolerancie a schválnosti?Mal som byť tým „múdrejším, ktorý ustúpi“ a za dveramisvojho bytu potom ticho zúriť a znášať svojvôľu arogantnej kvázi moci a plač prebudeného batoľaťa?

Asi mi odpoviete, že nie. A možno, že som sa zachoval správne.

Ale …

Kto je bez viny, nech hádže a hádže …

 

Náhodou som si vypočul rozhovor dvoch susedov. Športovca a Fantozziho.

Rozhodol som sa zverejniť jeho stručný záznam. Samozrejme nezačal Fantozziho poznámkou, ktorou začnem teraz ja, ale obyčajnými susedskými rečami, ktoré mohli znieť sobotným odpoludním rovnako, ako už mnoho razy pred tým, bez toho, aby niekomu ublížili.

Fantozzi sa v jednu chvíľu opýtal Športovca:

„Povedz otvorene, ako to funguje? Získaš zákazku a čo potom, ako to ďalej prebieha?“

Športovec bol zaskočený, spýtavo sa pozrel na Fantozziho, akoby nechcel veriť tomu, čo práve počul.

„Urobím, čo treba, vyfakturujem a hotovo!“

„Nerob sa, vieš dobre, na čo sa pýtam!“

„Hádam si nemyslíš, že ti o tom teraz začnem vykladať, takto uprostred ulice. Si blázon!“

Jeho uhýbanie vyprovokovalo Fantozziho k ďalším poznámkam. Viditeľne mu robilo dobre, keď si mohol zo Športovca uťahovať. S napätím som čakal, ako sa bude rozhovor ďalej vyvíjať, aj keď som nemal najmenšiu chuť sa do neho zapájať. Športovec sa niekoľko krát pokúsil zmeniť reč, ale Fantozzi sa nedal zastaviť. Sekal, rúbal do krve!

„Ja viem, pre veľké peniaze sú niektorí ľudia schopní urobiť čokoľvek! Ale potom sa nedivme, že sa máme tak, ako máme, keď sa kadejakí príživníci prisajú na štátne peniaze a cicajú nás všetkých, ako také pijavice!“ Z tónu Fantozziho hlasu som vycítil, že to čo hovorí nemyslí až tak vážne a že mu naozaj ide skôr o to, aby Športovca trochu ponaťahoval.

Zdroj Commentskart.com

Zdroj Commentskart.com

Ale zjavne to prepískol, lebo v tomto momente Športovec stratil nervy.

„Prestaň už konečne trepať! Prečo ja mám byť ten čestný a spravodlivý! Každý má rovnaké šance si robotu nájsť, ja neurčujem pravidlá a ani ich nezmením. Robím, čo musím, ak chcem, aby moja firma mala zákazky! Čo do mňa rýpeš!“

„Aká rovnosť príležitostí! Čo si rozum potratil! Veď ak nepoznáš niekoho hore, nevieš si vybaviť zákazku cez správnych ľudí, tak nemáš šancu! Všetky tendre sú zmanipulované, veď to už aj tie vrabce …“ Fantozzi sa prestal smiať a zvážnel. Posledné slová už vyslovoval v atmosfére ťažko tlmenej zlosti. Ta tam bol jeho nadhľad a vtip z pred pár minút. „Poctivý podnikateľ a poctivý človek nemá šancu, popri takých, ako …“

„Ako som aj ja?“ Športovec už rovnako netlmil svoj hnev. „Kurva, dávam robotu 300 ľuďom a to sa mám teraz zodpovedať tebe a sypať si popol na hlavu? Si normálny?“

„Nasral si ma tou rovnosťou príležitostí!“

„Každý môže lobovať, hľadať si správne cesty!“ nedal sa Športovec.

„Nie každý má na to žalúdok!“ odvrkol mu Fantozzi.

Usúdil som, že je vhodný okamih, aby som k nim pristúpil a zamiešal sa do rozhovoru. Začal som hovoriť niečo v tom zmysle, že je škoda si takto kaziť sobotu, že ich pozývam na terasu, dáme si koňačik alebo trochu červeného. Ale Športovec akoby ma ani nepočul. Zjavne dostal nápad a tým pádom mal neukojiteľnú potrebu pokračovať v rozhovore.

„Počúvaj Fantozzi a ty si myslíš, že si úplne čestný a spravodlivý a že môžeš takto do mňa skákať?“

„No v porovnaní s tebou! … Áno, keď som bol malý, tak som fajčil na záchode a mysleli si, že budem vrah a zlodej!“ posledné slová už nôtil podľa starého hammelovho hitu. Zdalo sa, že už sa znovu ovláda a má situáciu pod kontrolu. Ale aj Športovec už bol pokojný a mal som dojem, že sa nevie dočkať, aby mohol pokračovať.

„Ty si programátor, že? A firma, v ktorej robíš, robí aj na štátnych zákazkách?“

„Ale to nie je moja firma, ty blázon! Ja som tam len zamestnanec!“

„Jasné, chápem, že ty nevybavuješ a nepodpisuješ zákazky! Ale robíš na nich!“

Fantozzi sa začal smiať, ale v jeho smiechu bolo cítiť, že nie je taký spontánny, ako sme u neho zvyknutý.

„Chceš povedať, že všetci na Slovensku, v Česku, v celej Európe, ktorí robia vo firmách, ktoré majú štátne zákazky sú nejakým spôsobom vinní v prípade, ak je tá zákazka, na ktorej pracujú spojiteľná s nejakým svinstvom? To nemyslíš vážne toto!“

„Ak vedia o tom, že s tou zákazkou nie je niečo v poriadku, že sa pri jej realizácii dejú čudné veci a mlčia, tak sú podľa mňa spoluvinní!“

„Ti naozaj šibe!“

Ale Športovec sa už nedal zastaviť!

„Ak dokonca napomáhajú, hoci len malým dielikom, tvoriť mozaiku svinstva, tak sú tiež vinní!“

„Netáraj, povedz niečo konkrétne!“

„Dobre! Ak podpíšeš výkaz prác na práce, ktoré sa reálne neurobili a na základe takéhoto výkazu sa fakturujú práce, ktoré sa nevykonali, tak si spoluvinný! Ak podpíšeš prezenčnú listinu školenia, ktoré sa konalo len „akože“, tak si spoluvinný!“

Fankozzimu už nebolo do reči. Obrátil sa na mňa a povedal:

„Platí ešte tvoje pozvanie?“

A kývol Športovcovi, nech už toho nechá, že je ozaj lepšie, aby si nekazili sobotu. Športovec bol spokojný s tým, ako sa mu podarilo Fantozziho uzemniť. To sa naozaj nedialo často.

O tomto rozhovore som potom musel premýšľať ešte veľmi dlho. Ak by totiž platila Športovcova logika, tak tých, čo by mohli hodiť kameňom, veľa neostáva. A doteraz hľadám odpovede na otázky:

Naozaj stačí, aby človek pracoval na „veď viete ktorých zákazkach“ a už je spoluvinný rovnako ako tí, ktorí ju dohodli a „spískali“?

Človek má radšej obetovať takúto prácu a riskovať problémy a odísť alebo má zostať? Čo ak niet kam odísť?

Ak robí niekto v takejto firme, môže iných kritizovať a tváriť sa, že je „čistý“?

Smetiaky nedali susedovi pokoj a dnes sme zase dali reč!

 

„Ja viem, že ja som ten sused, o ktorom si včera napísal blog!“ povedal mi položartom – polovážne sused, keď ma dnes poobede stretol na parkovisku pred barákom. „Ale nehnevám sa, aj keď som tam vyznel, ako blbec, ktorý nevie pochopiť, že jedna a jedna sú dve.“

Chcel som mu vysvetliť, že tam vôbec nešlo o neho, ale rozmyslel som si to a namiesto toho som povedal:

„Nie nevyznel. A dnes to dám do poriadku. Znovu o tebe napíšem.“

„A o čom teraz? Ja ti k tomu, čo si včera napísal poviem len toľko: Znie to pekne, že by sme sa spojili a angažovali a tlačili na Mesto, či na poslancov. Ale ak by to bolo také jednoduché, tak prečo sa to nerobí?“

„Je mnoho ľudí a skupín ľudí, ktorí to už robia, ale sú len takou tou kvapkou v mori! Tí mocní a kompetentní nášho sveta ich počujú, ale veľmi dobre vedia, že im z ich strany nič nehrozí, lebo tých ostatných 5 miliónov ľudí na to kašle. Serieme nie len na tých aktívnych, ale čo mocným najviac vyhovuje, tak aj na nich. Mocní tohto nášho malého slovenského sveta môžu urobiť čokoľvek a my to ani poriadne nezaregistrujeme. Lebo máme svojich starostí viac ako dosť!“

telenovela2

http://nena–telenovely.blog.cz/0802/ludia-o-nasich-telenovelach

„Počúvaj, ale my ich naozaj máme! Kedy by som ja mal čas pobehovať po úradoch, stretávať sa s inými podobnými ľuďmi a tlačiť na úradníkov!“

„Možno keby si namiesto pozerania jedného dielu nekonečného seriálu, ktorý pozeráš každý deň spolu so ženou, aspoň raz do týždňa urobil niečo pre to, čo som písal minule, tak by sa nič strašné nestalo. Seriál budeš mať na druhý deň oveľa zaujímavejší, lebo aspoň trochu by si musel pri ňom rozmýšľať!“

Sused sa zase rozčertil, že robím z neho blbca, ktorý namiesto toho, aby sa zaujímal o veci verejné, pozerá sprosté seriály.

Upokojil som suseda, rozlúčili sme sa v mieri. Až neskôr som začal rozmýšľať o tom, že ak by môj sused veľmi chcel, tak by si mohol niekde na internete od múdrych ľudí prečítať, že u nás nemáme poriadne rozvinutú občiansku spoločnosť. A keďže už viem, že tieto moje blogy číta, tak mu aspoň touto formou vysvetlím, že občianska spoločnosť je dobre rozvinutá vtedy, keď dobre pracuje tretí sektor. Dobre sused môj, zase mi vykričíš, že hovorím samé frázy a že to celé prepočúvaš, jedným uchom dnu, druhým von.

Tak takto! Priamočiarejšie.

Keď v rozvinutej občianskej spoločnosti niekoho niečo naserie (napríklad včerajšie nevysypané koše, ale môže to byť čokoľvek iné, napríklad to, že do Vrakune sa od Aviónu na tom „geniálnom“ železničnom priecestí nedá odbočiť, čo je možno dobre pre našu bezpečnosť, ale na druhej strane nepochopím, prečo sa neprepojí cesta od Avionu priamo na Hradskú cez železnicu niekde pod obchvatom! Alebo niekomu môže krvný tlak zvýšiť napríklad to, že už možno druhý prípad, ktorý vyšetrili policajti v súvislosti s kradnutím DPH zase niekto odprace pod koberec!), tak ten niekto si nájde ďalších rovnako vytočených ľudí, tí si založia treťosektorovú organizáciu (nadáciu, občianske združenie) a nelení sa im a začnú konať! Písať, chodiť, hovoriť, tlačiť, nútiť, presviedčať. Všetko podľa zákona. Keď takáto treťosektorová organizácia vznikne vždy, keď sú ľudia nasratí, tak vtedy hovoríme o rozvinutej občianskej spoločnosti. Neboj sa sused môj, tí, ktorí tie organizácie zakladajú, tak tí zároveň pozerajú aj tie nasprostasté seriály, veď sú normálni civilizovaní ľudia! Ale okrem toho si vedia nájsť čas aj na veci verejné!

Sused môj, my u nás na toto nie sme zvyknutí. Voľáko veľmi sa bojíme tej vrchnosti a to už od nepamäti. Neviem, kde sa to v nás berie, taká tá odovzdanosť a nechuť sa angažovať. Nie, nie, nie je to len kvôli komunistom, veď si zober sused môj, že od pádu komunizmu je už 25 rokov, čo je len o 15 menej, ako tu oni vládli. To musí mať hlbšie príčiny, voľakde v génoch.

Donekonečna si sused môj necháme veľkopotrebovať priamo na hlavu! Mocní sa nám rehocú priamo do tvárí a my nič, veď my máme dosť svojich starostí, čože už my, úbohí Slováčikovia zmôžeme, veď politika je a vždy bola panské huncútstvo. To, oni, páni, by mali byť zodpovední a mali by robiť tak, aby dobre bolo. A hlavne, aby sa aj o nás aspoň trochu postarali a nemysleli len na seba. … ???

Keď toto po sebe čítam, veru som si nie istý, že čo mi zajtra, sused môj na toto povieš. Ale hádam to len nevezmeš osobne a nebudeš sa na mňa hnevať.

Ver mi, že pôvodne som dnes chcel písať o niečom inom. Ale keď každý rozhovor s tebou ma tak správne naštartuje!

Vysvetľujem susedovi, že je na vine, že som nemal kam odhodiť šupku od banánu.

 

„Ja sa nezaujímam o politiku“ – povedal sused a tváril sa pritom múdrejšie, ako obyčajne.

„Prečo?“ opýtal som ho napriek tomu,, že som tušil, čo mi povie. Ale chcel som sa rozprávať, lebo ak by odišiel, tak by som osamel na slnkom presvietenom dvore.

„Lebo ma to neuživí! Či bude prezident Robko alebo Andrejko, čo ja z toho budem mať? Prezident, vláda, parlament, títo všetci sú tak ďaleko od môjho života, že ďalej ani hádam nemôžu byť!“

Na tento rozhovor som si spomenul ostatnú nedeľu poobede počas prechádzky okolo nemenovaného bratislavského jazera, keď som chcel odhodiť banánovú šupku do jedného z množstva smetných košov lemujúcich okružný chodník. Nie všetky koše vyzerali tak, ako ten na obrázku, ale všetky do jedného boli slušne povedané preplnené.

Milý sused. Skús ma chvíľu sledovať, čo ti teraz napíšem.

2014-03-30 14.31.11

Predstav si, že mesto pred časom obstaralo firmu, ktorá je zodpovedná za odvoz smetí z jeho verejných priestorov.

„Mesto“ = kontrétni ľudia, ktorí majú právomoc vybrať a zazmluvniť takúto firmu.

S veľkou pravdepodobnosťou bola vybraná firma, ktorá „mala byť vybraná“, na čom by z môjho dnešného pohľadu nebolo nič zlé, ak by tie zahumusené koše boli prázdne!

To, že boli plné dokazuje, že niekde je problém!

Firma si zjavne neplní svoje povinnosti, keď si dovolí nechať na tak frekventovanom mieste počas víkendu koše plné smetí. Neplní si ich preto, lebo jej z toho dôvodu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Ak by jej za takéto zanedbanie svojich povinností hrozili sankcie, tak by si dala sakramenský pozor. Ale zjavne jej nehrozia.

Prečo? Lebo sankcie v zmluve buď nie sú alebo sú veľmi vágne, čiže patria do kategórie „nevymožiteľné“.Pýtaš sa sused môj, že prečo?

Nuž preto, lebo vyhral ten, čo mal vyhrať a tí, čo zariadili, aby vyhral ten, čo mal vyhrať, zariadili aj to, aby s plnením zmluvy neboli žiadne problémy.

Ak sa teraz opýtaš prečo, tak si už budem myslieť, milý sused, že si robíš zo mňa dobrý deň.

Ale môžeš sa spýtať, že ako je možné, že mohli vybrať bez problémov toho, čo mal vyhrať a ešte mu aj schváliť takú zmluvu, na základe ktorej mohol bez problémov nechať dnes poobede zasraté smetné koše v inak príjemnom prostredí mestského jazera? Jednoduchá odpoveď. Lebo im to umožňujú zákony a my, sused môj.

Zákony sú naformulované a schválené tak, aby sa niečo také mohlo stať. Že prečo?

No lebo ich tak naformulovali a schválili poslanci nášho parlamentu. Zákon o verejnom obstarávaní je sused môj, aj po jeho neviem koľkej novelizácii, stále prekabátiteľný ľuďmi, ktorí ho chcú nejako odrbať a tých je naozaj veľmi veľa.

Čuduješ sa, že ako je to možné, v čase modernej techniky, internetu a čo ja viem ešte čoho?

Tak je to možné, že z 5 miliónov ľudí, čo tu žijeme, sa o to, že existuje zákon, ktorý sa dá tak obísť, že je možné vybrať firmu, ktorá si bez problémov dovolí nevyčistiť smetné koše v okolí jedného z najnavštevovanejších bratislavsakých jazier, naozaj zaujíma možno 20.000! Najmenej 4.980.000 je to jedno, lebo podobne ako ty sused môj, ale aj ja , sa o politiku nezaujímame, lebo máme dosť svojich starostí.
Pýtaš sa, že čo by si mal teda robiť?

Nie len ty, sused, ale aj ja, by sme sa mali okrem hlúpostí na domových schôdzach rozprávať aj o tom, že ako budeme kontrolovať náš Mestský úrad.

Stačí, aby sme sa dali dokopy toľkí, že budeme schopní sa striedať v monitorovaní rozhodnutí, správania a konania starostu, jeho podriadených, poslancov, atď. Podľa mňa stačí aj 50 ľudí! Striedali by sme sa v sledovaní oznámení, čítaní verejne dostupných zápisov a všetkých listín, ktoré vydáva Mesto. Občania majú dokonca právo sedieť na zastupiteľstvách, tak by sme tam sedeli a počúvali.
A v prípade potreby, by sme vždy reagovali.

Ver mi sused môj, ničoho sa všetci tí naši „páni“ neboja viac, ako nás!

Neverím, že ak by nejaký úradník v Meste vedel, že mu dýcha na chrbát niekoľko záujmových združení občanov, ktorí sa budú pýtať napríklad aj na to, ako je možné, že v nedeľu poobede sú nevynesené koše v okolí jazera, že by si dovolil druhý krát podpísať zmluvu s firmou len preto, že je tá vyvolená!

Aj keď teraz by to mal naozaj ťažké. Predstav si sused, ako ide za majiteľom firmy, s ktorým je jedna ruka a hovorí mu, že si musí začať plniť povinnosti, lebo mu nejakí debili dýchajú na chrbát a nevie sa ich zbaviť. Až mi ho je ľúto, čo všetko bude zažívať!

Viem, čo mi na toto všetko, ak to vôbec dočítaš do konca, sused môj povieš. Ty sa nezaujímaš o politiku a nemáš na takéto veci čas, lebo ty musíš živiť rodinu a nikto ti nič nedá zadarmo.

Presne tak, sused môj sa potom stane, že z našej viny, kedže na to všetko serieme, pár vyvolených dostáva veľa zadarmo.

A všade okolo nás je len svinstvo a humus.

Nie len v smetných košoch pri jazere.